Napísali o nás:

Penzión Veža: Kremnický dom zo 16. storočia prerobili a vytvorili útulný penzión.

„Auf Wiedersehen!“ Presne toto slovné spojenie stálo na začiatku veľmi dlhej a často tŕnistej cesty. Cesty splniť si sen, cesty pracovať do vyčerpania, cesty nepoznať víkendy… Cesty, ktorú Sandra so svojou mamou prešli, kým vybudovali jeden z najkrajších a najčarovnejších penziónov, aké na Slovensku máme.

Penzión Veža v srdci Kremnice je výnimočné miesto, ktoré na svojich návštevníkov hneď po vstupe dýchne čosi neobyčajné. A nie, nie je to len o inšpiratívnom zariadení, starých múroch, čo vás obliehajú ako nemí svedkovia stoviek dávnych aj menej dávnych príbehov a ľudských osudov. Je to o atmosfére, ktorá tu panuje. Nevidíte ju, no rozhodne cítite. A či chcete alebo nie, už po niekoľkých minútach bude pre vás návyková.

Tip pre gurmánov

Jediní na Slovensku tu ponúkajú taliansku špecialitu Panuozzo, pripravenú z originálnych surovín dovezených z krajiny, kde sa receptúra zrodila.

„Túžili sme vybudovať miesto, ktoré bude pre našich hostí druhým domovom. Útulný rodinný penzión s neopakovateľnou atmosférou. Nuž a tento meštiacky dom zo 16. storočia, v ktorom dnes Veža je, nám na to prišiel ako stvorený. Bol pre nás ako magnet, ktorý nás pritiahol,“ vysvetľuje majiteľka Sandra, ktorá budovu spolu s rodičmi vlastní už zopár rokov.

Recept: Pozerať sa srdcom

Zbierali ich postupne a skutočne celé roky. Reč je o nábytku, doplnkoch a dekoráciách. „Poznáme každú jednu vec, každú fotografiu, zrkadlo, čajovú súpravu či vankúšik. Vždy, keď vidíme niečo zaujímavé, čo nás nadchne, neváhame a kúpime to. Často ešte nevieme, kde to vlastne použijeme, ale sme si istí, že v pravý čas daná vecička dokonale zapadne na svoje miesto. Tak nejako to u nás funguje,“ smeje sa Sandra.

Kaviareň z priechodu pre kone

Iste poznáte príbeh o Alici v krajine zázrakov. Tu ho môžete prežiť na vlastnej koži. Zatiaľ čo v jednej chvíli stojíte na ulici, kde rozvoniavajú čerstvé kremnické perníky a za chrbtom vnímate prirodzený ruch ulice, stačí chytiť kľučku na dverách kaviarne a razom sa ocitnete v inom svete. V priestoroch pod vysokou klenbou, ktorá kedysi slúžila ako konský priechod, je dnes útulná, zaujímavo zariadená kaviareň s množstvom všakovakých doplnkov a rafinovaného nábytku. „Fascinuje nás spôsob, akým nás táto stavba stále prekvapuje a čo všetko zabudnuté nám postupne odkrýva,“ hovorí majiteľka.

Interiér ako žiadny iný

Útulná a romantická atmosféra sa tomuto priestoru nedá uprieť. Na prvý pohľad je tiež jasné, že vkus majiteľom nechýba. „Sme rodina umelcov, vyžívame sa v tom, keď môžeme niečo zdobiť, meniť a vylepšovať,“ prezrádza Sandra, ktorá na svojich zahraničných cestách cíti inšpiráciu všade a vo všetkom. Chodí s otvorenými očami a nasáva architektúru aj kultúru jednotlivých krajín. „Nemám rada chladné hotelové izby. Preto u nás v žiadnej miestnosti nechýba farba, drevo, sviečky, obrazy, ale ani posteľná bielizeň čistá ako ľalia, nadýchané závesy a voňavá deka, ktorá ak treba zahreje.

Každá izba vyzerá inak. Má inú farbu, inú vôňu, iný charakter, iný výhľad z okna. „To je pravda, navyše, izby prevoniavame éterickými olejčekmi a nechávame hosťom na stolíkoch a v poličkách knihy, ktoré by sa im mohli páčiť,“ prezrádza majiteľka, ktorá zdôrazňuje, že to, na čom si zakladajú, nie je viditeľné len očami. „Snažíme sa byť ekologickí, dbáme na vysokú kvalitu raňajok a čerstvosť surovín, ktoré ponúkame. Tie sú prevažne z okolia. Z chovu z fariem, dvorov, záhrad až po chlieb pečený priamo v miestnej pekárni. Asi preto to u nás hosťom chutí inak ako kdekoľvek inde.“

Dizajn penziónu je charakteristický spojením nového so starým. Mnohé z dekorácií dokonca mama s dcérou vytvorili samé. Niektoré reštaurovali, iné Sandra priniesla spoza hraníc. „Zbožňujem také tie malé bazáre a starožitníctva. Z nich je kopec kúskov, no napríklad mušle som zbierala na plážach, naplavené drevo je z brehov riek v Tirolsku. A levanduľa na nočných stolíkoch? Tá je priamo z našej záhradky.“

Návrat k dávnej podobe

Budovu pôvodne vlastnila rodina Franko, ktorá v nej žila tak ako dnes Sandra s mamou. Dámy majú za recepciou vybudovaný vlastný byt. Zatiaľ čo ony prevádzkujú penzión, rodina Franko tu mala obchody a železiarstvo. Keďže po vojne zostal dom opustený, prepadol do rúk štátu. Ten ho následne prenajímal. „Z obdobia môjho detstva sa pamätám aj na klenoty, ktoré tu v tom čase boli,“ spomína Sandra.

V čase, keď Sandra s rodinou kúpila historickú budovu, šlo o rekonštruovaný objekt. Bohužiaľ, ako sama hovorí, veľmi necitlivou formou, voľbou nesprávnych materiálov a nekvalitnou prácou. „Až postupne sme začali zisťovať nedostatky a pomaly všetko odznova prerábať. Od strechy, ktorá napriek tomu, že bola nová, pretekala do interiéru, až po obnovu historickej fasády, ktorej čaro bolo ukryté pod latexovou omietkou a plastovými výplňami,“ vymenúva Sandra, ktorá vzápätí dodáva: „Keď niečo začnete budovať, je istá predstava, sen, pocit, ktorý chcete mať a ďalej ho šíriť. My to robíme spôsobom postupného pretvárania tejto budovy na jej niekdajšiu podobu. Tým, že jej krásu a unikátnosť chceme šíriť medzi ľuďmi, vzdávame jej akýsi hold. Síce pomalými krokmi, no predsa jej vraciame pôvodnú dušu.“

Historické tajomno celej budovy umocňuje aj veža obložená drevom, ktorá sa však odkryje len hosťom penziónu. Stojí na vnútornom nádvorí, takže z ulice by ste ju hľadali márne.

Tip pre cestovateľov

Ak vás kroky zavedú do Kremnice, navštívte Mestský hrad, Mincovňu, Kostol sv. Kataríny s vežou s úžasným výhľadom, nahliadnite do Múzea gýča, a ak je august, nevynechajte Kremnické gagy.

Komu to tu patrí?

Sandra žila 15 rokov v Lichtenštajnsku a Švajčiarsku, kde pracovala ako dekoratérka pre firmu Swarovski. V roku 2004 sa vrátila späť na Slovensko. Otec je sochár a mama, okrem toho, že fantasticky pečie, má vynikajúci vkus v zariaďovaní interiérov.

 

Text: Kristína Falťanová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 6/2018
www.doma.sk/2018/06/18/penzion-veza-kremnicky-dom-zo-16-storocia/